Darkness Positive

Rozhovory

Darkness Positive – trio, ktoré prinesie na akékoľvek miesto, na ktorom hrá koncert, absolútnu hudobnú smršť. Svieže a neuveriteľne kvalitne prepracované hudobné aranže ovplyvnené jazzom, funky a inými žánrami v kombinácii s nesmierne netypickými textami v podaní Šimona Švidraňa, Adriana Simonidesa a Mateja Richtarčíka sú nezabudnuteľným zážitkom a presne takí boli chalani aj pri návšteve In Between Books Sessions. Prednedávnom vydali debutový album prvý dojem, ktorý uzatvára skladba Hoolitcha Trávy.

Na albume ste použili nahrávku tejto skladby práve z In Between Books Sessions, na čo sme nesmierne hrdí,  prezraďte nám však, prečo?

Keď sme finišovali mixáž a zostavovali poradie skladieb na albume, niečo mi na tom stále nesedelo. Album končil pôvodne skladbou, ktorá mala takmer metalové kontúry. Chcelo to niečo viac v kľude, čo by to pekne uzavrelo. Prehľadal som archív všetkého čo sme nahrali a narazil som práve na skladbu Hoolitcha Trávy, ktorú sme nahrali v rámci koncertu In Between Books Sessions. Bolo to to, čo som hľadal! Poslal som to Šimonovi, na dospievanie vokálov a bolo to.

Aké slovo najviac definuje vašu skupinu?

Určite dve slová – Darkness Positive. Ten názov je real, pretože žijeme oxymoron a už od vzniku kapely je každý náš úspech vyvážený neúspechom, radosť sklamaním atď… Neskôr sa ukázalo, že ten názov poukazuje aj na spojenie nespojiteľného,  s čím často experimentujeme.

Aké udalosti viedli k vzniku vášho projektu „Darkness Positive“?

Pôvodne to bol jazzový projekt „Darkness Positive Quintet“ (Gitara, Basa, Bubny, Tenor Sax, Trubka), v rámci ktorého sme sa nezávisle od fungovania Quintetu začali stretávať iba Šimon, Adrián a ja, aby sme jamovali na skúšobni. Za krátky čas tak vznikol základ materiálu Basie Frank Band a Darkness-u ako ho poznáme dnes. Keďže nám to fungovalo, a výsledná muzika nás bavila viac ako hranie tradičného jazzu, pokračovali sme ďalej ako Trio.

Vašou inšpiráciou pre tvorbu sú zjavne každodenné situácie. Ako sa Vám však darí ich spracovať tak netypicky? (myslíme textovo) A čo nimi chcete povedať poslucháčom?

Texty má na starosti výhradne Šimon, a keďže aj jeho zážitky sú netypické, určite sa to prejaví v muzike. Na čom určite pracuje Šimon a vlastne aj celá kapela  je to, aby spev rytmicky aj melodicky obstál ako ďalší nástroj v kapele. Čo tým chce povedať samotný Šimon, to je skôr otázka na neho… Môžete sa ho spýtať osobne na niektorom koncerte v rámci nášho turné.

Ako vznikajú vaše skladby? Improvizujete a potom vyberáte pasáže, ktoré sa vám páčia, alebo príde niekto s riffom, ktorý mu vznikol v hlave a rozvíjate ho spoločne ďalej?

50 na 50. Spustíme nahrávanie, začneme hrať, vypočujeme, odložíme tak na rok na harddisk, po roku vypočujeme a hľadáme momenty, ktoré sú fajn.

Alebo niekto prinesie riff, na ktorom spoločne pracujeme. V tomto prípade je tiež ideálne, keď demo skladby odložíme tak na rok na získanie odstupu.

A čo texty? Sú pri tvorbe v poradovníku pred hudbou?

Väčšinou je najskôr hudba, ale niekedy spolu prídeme na hymnické refrény typu „Si menil lodný šrób, si čistil trup!“ a okolo toho tú hudbu vystaviame.

Spolu v tomto zložení pôsobíte už od roku 2012. Ako vnímate vaše napredovanie?

Z komerčného pohľadu napredovanie (s výnimkou vydania albumu) moc nevnímame. Snažíme sa preto napredovať aspoň z hľadiska kompozícií a textov.

Má niekto v kapele rozhodné slovo?

Nie, preto pri tvorbe možu nastať iba dve situácie:

  1. všetko ide úplne hladko, a každý je spokojný s prirodzeným prístupom ostatných ku danej skladbe
  2. traja kohúti na jednom smetisku systém – riešenie všetkých aspektov skladby naraz za všeobecnej paniky, až kým nie sú všetci spokojní.

Je niečo, čo v kapele neakceptujete?

Nenapadá mi nič, snáď, iba že nemáme radi zlý zvuk v sále a jazzových puritánov v hľadisku.

Na ktorú skladbu z vášho debutového albumu ste najviac hrdí?

Ak by som hovoril za kapelu, tak asi album ako celok. Ak by som hovoril za seba, tak ich nemusím všetky rovnako. Pri produkcii a mixáži som každú počul asi tak 200x…

Vaša hudba je na domáce pomery vcelku netypická. Záleží Vám na reakciách publika, alebo na tom, aké široké publikum oslovíte?

Tešíme sa z pozitívnej kritiky samozrejme… Ale keďže túto hudbu a tieto pesničky tvrdohlavo hráme  už 4 roky pre poloprázdne kluby, v ktorých sa dosť ľudí čuduje, vybudovali sme si určitý filter…

Čo považujete za váš najväčší úspech?

Momentálne vydanie albumu pod Slnko Records.

A čo plány tohoto projektu do budúcnosti? 

Plánujeme ešte 1-2 klipy ku albumu „Prvý dojem“, potom začneme počúvať demáče z archívu a hľadať materiál na nový album.

Comments are closed.